28-30.10.2005

Neubehli ani 2 týždne a my sme sa opäť vracali s chuťou na skvelý overený portejbl Sitno. Tento krát sme dúfali, že spravíme ešte viac zaujímavých spojení ako na predošlej expedícii. Boli sme v zložení Peki BB, Miro BB, Tarzan BB, Peter BB (nádejný člen klubu) FoXo BB, Krokodíl Banská Belá a hostia expedície (Pytón Prievidza, Axo Banská Štiavnica, Jano Sitno, Števo ZV, Princezná ZV, Kevin ZH).

Aj teraz chcem v mene celého Klubu Barbakan poďakovať Krokodílovi za vybavenie rozhľadni na Sitne, pre tento portejbl. Všetko sa to opäť začalo v piatok 28.10.2005. V piatok doobeda som sa ešte spojil s Tarzanom, ktorý ma poprosil aby som mu prišiel pomôcť nastaviť a odmerať PSV na jeho anténe. Trvalo nám to trošku dlhšie ako sme predpokladali, a tak sme sa aj neskoršie vybrali z BB. Najprv sme išli po Petra, Pekiho a nakoniec sme sa zastavili u mňa. Išli sme len vo štvorke, pretože MacGyver mal rodinné povinnosti ako v tomto období väčšina z nás. Miro mal službu a tak prišiel za nami až v sobotu. Z BB sme vyrazili okolo 17:00. V Banskej Belej sme sa stavili po Krokodíla a naša cesta na Sitno mohla pokojne pokračovať. Vyniesli sme všetky veci hore, začali stavať anténu a rozkladať veci na vysielanie. Okolo 19:45 bola anténa naladená, vysielačka na správnom mieste, PC tak isto, proste všetko pripravené na našu expedíciu. A vtedy sa to stalo! Blesky, iskry, buchot a treskot sa ozývali na celú rozhľadňu. Keď sa dym pominul zbadali sme červeného Tarzana. Červený nebol preto žeby sa nadýchal dymu ale od zlosti. Podarilo sa mu odpáliť náš jediný výkonný zdroj, ktorý napájal vysielačku. To snáď nie!! Prečo práve my? Neostávalo nám nič iné ako vysielať na autobatériu, čo znamenalo aj nižší výkon rádiostanice. Tarzan s Krokodílom sa však nevzdali a zbehli po náhradný zdroj. Naša nádej bola v nedohľade. Prvé spojenie sa nám podarilo nadviazať s Mirčim BB o 19:59, ktorý bol už celý nedočkavý na nadviazanie spojenia s nami. Spojenia sme zbierali pomaly. Všetko sa začalo až v neskorších hodinách. Spojenia však začali lietať lepšie ako minule. Aj tentokrát sme mali zo sebou 5/8 anténu, ktorú Tarzan super opravil a naladil. Anténu sme dali na obľúbené miesto, priamo na rozhľadňu. Allamat 296 – No Comment! Pár ľudí nám povedalo, že moja Allamatka je rozladená, čo ma v tej chvíli dosť zaskočilo. Veď som ju kúpil len prednedávnom a teda je čisto nová a navyše ťažko rozladiteľná. No nič ostal som smutný a rozmýšľal čo s ňou. Miro mi povedal ako to je, že oni majú rádioamatérske vysielačky a musia si ma naladiť. CB-čkárske ma brali super. Neskoršie mi oznámili, že sa mi ospravedlňujú, že chyba je u nich. Mali ste vidieť výraz mojej tváre. Krátko pred začatím nového dňa sme mali už 51 spojení. Expedícia Tatran, ktorá vysielala z Lomničáku, mala síce viac, pretože už vysielali o čosi skôr. Večer lietajú spojeníčka lepšie a tak sme čakali na najdlhšie spojenie. To prišlo 30 minút po polnoci. Bol to Tomáš Mobil Roudnice /p Dlouhá Louka, s ktorým sa nám podarilo spraviť 454 km. Bolo to pekné spojeníčko. Celý večer a ešte aj sobotňajšie ráno sme naháňali Strejdu Jihlava. Podarilo sa nám s ním spraviť spojenie až v nedeľu okolo piatej ráno. Sobotňajšie ráno bol na stráži Peki s Tarzanom. Ja a Peter sme zaľahli a Krokodíl tiež. Spinkal som ako vždy o čosi dlhšie ako ostatný (ja to mám tak rád). Ráno sa nám Mirči ozval, že asi nepríde pretože mal prísť s Paťom ZV a ten ochorel. Dlho sme ho ale nemuseli prehovárať, aby nasadol na prvý bus do Štiavnice. Nakoniec povedal, že príde okolo 12:10 do Štiavnice. Asi okolo 11:00 sme sa všetci vybrali na neďaleké zrúcanisko hradu. Spravili sme si pár pamätných fotiek a ohlásil sa nám Pytón Prievidza, že je už skoro pri nás. Vybehol som k autu a začal stopovať. Hneď nás zbadal. Pekiho zobrali hore na aute, Krokodíl a Peter šli peši a ja s Tarzanom sme sa vybrali dole do Štiavnice po Mirčiho. Ten nás už čakal pri Bille. Nahodil veci do auta a šlo sa ešte nakupovať. Keď sme prišli hore, Pytón mal už postaveného Black piráta a testoval si staničku. Allamat 296 old. Neverili by ste, ale aj v takejto zime sa odhodlaný turisti vyzbrojili a vybrali si to rovno na Sitno. Okolo pol tretej nás Pytón opustil. Ja som sa vybehol kuknúť vonku, pretože som potreboval čerstvý vzduch a stretol som tam známych. Troška sme pokecali a vybrali sa ešte poobzerať krásy Sitna. Okolo tretej nás navštívil Kevin ZH (môj spolužiak a nádejný budúci CB a PMR-kár aj so sestrou, dvomi kamoškami a štvornohým priateľom. Kevin prišiel o čosi skôr ako dievčence (zrejme mu nedali pokoj). S Kevinom sme ich zatiaľ čakali na skalách, z ktorých bol krásny výhľad na Štiavnicu. Netrvalo im to ani dlho a boli hore. Veronika sa hneď vybrala na rozhľadňu za chalanmi a Kevin si porobil ešte dáke fotočky kým som babám ešte vysvetľoval pár vecí o tom , čo to tu vlastne stvárame. Začala nám byť už zima a tak sme sa aj my vybrali do vnútra. Ukázali sme im ako to všetko funguje, pustili krátky dokumentárny film o našej expedícii „Cesta hrdinov“, porozprávali sme sa a vybrali sa domov. Bol som ich odprevadiť ale nebol som úplne dole, pretože bolo neskoro, normálne sa už aj stmievalo a každé dieťa sa tmy bojí. Aj tak som prišiel po tme a skoro som sa stratil. Prišiel nás kuknúť aj Axo Banská Štiavnica, Jano Sitno a Števo ZV s Princeznou ZV, ktorý nám doniesol mapky do denníka. Nemali sme si ho ako aktualizovať, keďže hore nebol net a ani signál. Počasie nebolo až také pekné ako minulú expedíciu, ale za to sme mali návštev a návštev. Západ slnka sme si tiež všetci vychutnali podaktorí pri kávičke s keksom v ruke. Ja so studenými párkami a teplým pivom. Skvelá nálada neprestala panovať ani keď sme ostali sami. Ostatný vysielali a ja s Mirčim sme sa bláznili ako malé deti. Bola nám zima, tak sme sa potrebovali zohriať a tak sme hrali wrestling. Vopred prehratý boj proti hrošíkovi. Spojeníčka frčali jedna báseň a my sme boli nadšený. Túto noc som vydržal byť hore s Pekim. Ostatný už zaľahli. 1:50 Am sme spravili posledné spojenie a pustili sme si film ako rozprávočku na zaspanie (samozrejme, aby bolo jasné, filmy sme si púšťali cez PC). Po čase sa zobudil Miro plný energie a kukal s nami. Skončil film a zaľahol som do postele aj ja. Miro ma pustil a on si ešte kukol ďalší, pri ktorom už všetci zaspali. Prišla 5 hodina ráno a Tarzan sa pustil do vysielania. Ja som v tom čase sladko spinkal, takže neviem čo sa medzitým dialo. Pár krát ma síce zobudili, ale ja som spal ďalej. Do úplného prebudenia som sa dostal, keď som počul prvých turistov. Tarzan s Petrom si išli opekať a Peki s Mirčim vysielali a ja som zapisoval. Keď sa chalani vrátili s opekačky, Mirči a ja sme nasledovali ich šľapaje, boli sme už asi tiež dosť hladný. Najedený sme pokračovali v našom vysielaní. Sem tam sme sa s Mirčim ešte ponaháňali. Pôvodne sme mali ísť preč okolo druhej, ale spojeníčka sa zrazu začali hrnúť a my nie a nie odísť. Tarzan a Peter sa teda ešte vybrali kuknúť na skaly a spraviť posledné fotky. Mirči si zatiaľ pospinkal. Blížila sa 16-ta hodina a my sme ešte neboli ani zbalený. Nakoniec sme to zabalili okolo 17:00. S Pekim sme chceli ešte ostať ale bohužiaľ nedalo sa. Povinnosti volali. A tak sme posledné spojenie spravili s Ignácom Bratislava. Bol naše 316 spojenie. Zbalili sme už komplet všetky veci a nahádzali do auta.

Odchádzali sme dostatočne spokojný, pretože toľko spojení sa nám ešte nepodarilo spraviť a na 1009 m. n .m je to paráda. Troška sme boli sklamaný, že to začalo lietať a my sme museli ísť preč. Nevadí pôjdeme aj nabudúce!! Tešíme sa na QSL lístky a na ďalšiu vydarenú expedíciu!!! Ahojte a 73.