Pozdravujem ťa na pásme

Mesiac: november 2005

Expedícia Barbakan – Skalka (Kremnické Vrchy)

19-20.11.2005

Neubehol ani týždeň po poslednom portejbli a expedícia Barbakan opäť vyrazila do kopcov. Tentokrát sme si to namierili rovno na Skalku s nadmorskou výškou 1200 m. n. m. Rozmýšľali sme aj nad Polom, ktorý sa nachádza pri Žiline. Keďže v Žiline nasnežilo až 4 cm snehu, na Polom by sme sa asi nedostali a tak sme šli vyskúšať predsa len tú Skalku. Náš tím pozostával zo 4 členov snehuliakov a to v zložení Peki BB, Tarzan BB, Mirči BB, no a predsa ja som nemohol chýbať FoXo BB.

Na expedíciu sme sa vybrali v netradičný deň sobota 19.11.2005 pretože jeden z členov v piatok nemohol a predsa nebudeme trpieť bez neho. Zámienka bola aj tá, že v piatok sme mali ísť do Tatier na rádioamatérske stretnutie. Bolo spojené s burzou na ktorej sme každý chceli niečo kúpiť. Tarzan v sobotu ráno prišiel najprv po Mira, mňa a nakoniec po Pekiho. Plne vybavený a naložený sme sa vybrali na cestu, ktorú sme si spríjemnili skvelou hudbou. Zastavili sme sa vo Zvolene natankovať naftu a poumývať okná. Ďalej nasledovala už len cesta na Skalku. Na Skalke sme boli pred nedávnom, ale od vtedy Tarzan zabudol cestu a tak sme sa viezli až do Žiaru nad Hronom. Nevadí však to sa môže stať každému z nás a nakoniec sme sa previezli a videli haváriu. Cesta od Kremnice hore bola trošku zasnežená a vo vyšších miestach bola už aj poriadne klzká. To by som teda v Októbri nečakal. Tarzan sa nenechal zaskočiť a ešte sa aj vybláznil. Bola asi jedna hodina poobede, keď sme dorazili na miesto portejblu. Bolo to hneď pred vysielačom na parkovisku pri strážnej službe. Tá pozostávala s jedného člena SBS služby a štvornohého priateľa, ktorý mi meno prezradiť nechcel. Ten očividne strážil dobre, pretože sme sa ho naozaj báli. Ochrankár bol veľmi milý a príjemný chlapík. Dobre sme si s ním pokecali počas rozkladania stanu ale aj vlastne po celý čas. Áno stavali sme stan! Stan sme si rozložili hneď pred oploteným areálom na panelovom povrchu. Za nami sa nachádzala ubytovňa. Do tej sa dalo po známostiach tiež dostať ale to sme vtedy ešte nevedeli. Jáj ako by nám už len bolo pohodlne v ubytovni. Nevadí stanovanie aspoň niečo dodalo do výletu. Mirči dopredu vybavil aby sme tam mohli stanovať a hlavne vybavil aj elektriku, bez ktorej by sme boli asi stratený. Bola tam strašná kosa a to ešte neprišla noc! Rozložili sme stan, všetky veci sme preniesli do stanu a pripravili na vysielanie. Postavili sme 5/8 ktorá bola ukotvená o rúru oplotenia. Trošku sme sa pri jej ukotvovaní aj zasmiali, pretože keď bola hore zistili sme že nemá namontované radiály. V tom nám Peki pripomenul, že už keď budem dávať tie radiály mohli by sme tam zakrútiť aj kábel aby sme ju nemuseli znovu demontovať. S Tarzanom sme šli od smiechu do kolien, ešte sa nám to niky nestalo. Vtedy som ešte mal kolená našťastie zdravé. Teraz ani neviem čo na tom bolo také smiešne. Asi ohnivá voda ktorá bola miesto manuálu. Tá nám mala dať status inžiniering tím ale asi bola slabá. Skúsili sme postaviť aj smerovku ktorú sme chceli hlavne vyskúšať ako to s ňou pôjde. Tá sa však ale nepodarila postaviť nakoľko nám chýbali nejaká diely. Nevadí hlavne, že bola aspoň jedna funkčná anténa. Už aj s nefunkčnou anténou sme sa stretli. Po 100% ntom namontovaní antény sme sa v stane usalašili a dali do vysielania. Naše prvé spojenie bolo o 14:09 a ozval sa nám Cvrček Budatín, ktorý práve sedel vo svojom autíčku a blúdil po Klačne 58 Km vzdialeného miesta od nás. Keďže moja navigácia je vraj nie najlepšia radšej som mu neradil a blúdil ďalej. Spojenia veľmi nechodili, z čoho sme nemali dobrý pocit a ešte nám aj stále vyhadzovalo ističe, takže sme až do odstránenia chyby museli fungovať na jedom ohrievači. V stane bolo po dákom čase síce teplejšie ale neustále behanie hore dole kvôli nahodeniu ističov priviedlo do stanu zimu ale aj čerstvý horský vánok vzduchu. Až v podvečer sa nám chybu podarilo odstrániť a mohli sme sa konečne aspoň kúsok ohriať. Ja s Mirčim sme si ľahli, Mirči bol po nočnej unavený a mňa chytili driemoty. Ako zvyknem vravieť odpálilo ma ako raketu. Večer som sa zobudil na buchot. Bola to výmena SBS služby na vrátnici. Brána cez ktorú sa chodilo do areálu kúsok vŕzgala. Prišiel sa s nami aj zoznámiť a uistiť, že sme nepomrzli. Aj on bol k nám veľmi milý a priateľský. Večer bol príslušník SBS na nočnej prehliadke aj so štvornohým pomocníkom. Vraj je veľmi priateľský. Zhodli sme sa na tom , že je to múdra potvorka. Keď je pustený, tak sa hrá a ako náhle je na reťazi, tak stráži veľmi poctivo a je mu jedno či sa pred chvíľkou s vami hral aj tak si vás podá. Nad ránom bol už Peki aj Tarzan unavený, tak som ich pustil si ľahnúť k Mirovi. Boli natlačený ako sardinky vo vlastnej štave. Ja som si sadol na stoličku a začal dávať výzvu na všetkých kanáloch. Neverili by ste aké bolo všade ticho. Neozval sa nikto ani len opakovače mi neodpovedali. Neostávalo mi nič iné ako sa pokúsiť zaspať a ráno skoro vstať aby som znovu vyskúšal dávať výzvy. Sadol som si na jednu stoličku a na druhú som si vyložil nohy aby som si spravil kus leháro. Bola mi taká zima, že som nemohol zaspať. Celú noc som sa pozeral na digitálne hodiny a odratúval minúty. Sem tam som pozrel na chrápačov či nie sú odokrytý, alebo či sa nechcú náhodou vymeniť. Tarzan si veľmi nepospal, pretože bol na malom kúsku a tam sa nedalo dobre spať. Navyše sa mi ešte aj podarilo spadnúť zo stoličky, pretože sme boli dole kopcom a ako som sa chcel podoprieť, nechtiac som skoro spravil praženicu z Tarzanových vajec. Dúfam že nezostane bezdetný, to by ma naozaj mrzelo a Jane by ma tiež veľmi nepochválila. Istotne by na mňa poslala armádu paviánov. Veď každý z nás by určite rád videl pobehovať o niekoľko rokov malé Tarzančatá. Okolo pol piatej ráno sa už aj Tarzan nadobro prebudil a tak sme hore buntošili dvaja. Zapol som CB a zase som podával výzvy na každý kanál. Ticho! Nemohol som tomu uveriť. Čo sa ma všetci báli? Ako je to možné, že nikto nie je v takúto skorú hodinu na vysielačke. Čo môžu mať ráno o 4 na práci. Potom mi svitlo, že len blázon by sa bol do rána hral s CB. Tak som sa zabával s opakovačmi, ktoré zrazu začali komunikovať. Aspoň niekto. Na jednom sa mi stále ozýval dáky Maďar, ktorému som nerozumel ani slovo. Krátko po piatej vstal aj Peki s Mirom. Pekimu sa nechcelo vstať ani po treťom pípaní jeho vlastného budíka. Ja som hneď vystriedal Pekiho a zaujal polohu ležiaceho strelca. Vliezol som do teplého spacáku a už ma nezobudil ani Peki. Spojeníčka veľmi nelietali a tak sme sa na to o trištvrte jedenásť vykašlali. Naše posledné spojenie bol Johny BB ktorý bol naše 100-té spojenie. Snažili sme sa čo najskôr pobaliť a rozobrať zmrznuté zariadenia. Ráno keď sme odchádzali už zase slúžil SBS-skár čo nás aj privýtal. Rozlúčili sme sa s ním, poďakovali, poprosili ešte aby nám spravil spoločnú fotku a ufujazdili sme domov. Na Skalke po nás ostal len mokrý fľak od stanu a smeti v koši. Cestou sme sa ešte zastavili na benzínke, boli sme hladný. Kúpili noviny a hneď nás zaskočila titulná strana „Labuda zabil dve ženy“ V ten víkend sa na cestách stalo veľa dopravných nehôd. Boli sme radi, že sme sa nestali obeťami jednej z nich.

Domov sme si odniesli celkom pekný počet bodíkov aj keď sme rátali s viac spojeniami ale hlavne kopec spomienok, či už na tuhú zimu alebo dobrú náladu. Ale aj tak celkovo hodnotím túto expedíciu za úspešné zimné tŕpky.

Expedícia Mafia – Veľká Javorina

12-13.11.2005

Píšu sa dni 12-13.11.2015, dni kedy sme nevedeli čo nás ešte len čaká. V tento termín uskutočnila Expedícia Mafia jednu zo svojich posledných expedícii v tomto roku. Peki a ja sme sa stali jej čestnými hosťami. Namierili sme si to rovno na Československé hranice, Veľká Javorina. Túto expedíciu zastupovali Števo ZV ,Peki BB a ja FoXo BB.

Náš cieľ bol jasný. Vybehnúť na kopec, zažiť veľa zábavy, priučiť sa novým poznatkom od Števa a nazbierať pár bodíkov do SPL. Na dlhú cestu sme sa vybrali v sobotu ráno dňa 12.11.2005. Ráno som sa s Pekim dostavil do ZV, kde na nás čakal Števo. Skôr ako sme opustili mesto Zvolen, sa Števo šiel ešte vyšantiť na hokejbalové ihrisko, kde mali stretnutie s trošku mladšími súpermi ako boli oni. Stav po tretej tretine prekvapivo 11:0 pre družstvo MiB (Man in Black), ktoré reprezentoval aj Števo. Po tejto výhre sme sa už mohli vybrať na našu dlhú cestu smer Veľká Javorina. Cestu sme si spríjemnili dobrou náladou, skvelou hudbou a tiež sme vyspovedali Števa ohľadom jeho roboty a vysielania. Počasie bolo na naše očakávanie celkom dobré, i keď sme mali pocit ako keby bol už podvečerný čas. Cesta nám trvala približne dve a pol hodiny. Pomaly sme sa blížili ku kóte, keď začalo trocha mrholiť a začal fúkať vietor. Vraveli sme si, že to určite prejde pretože sme si nechceli ani len predstaviť, že tam hore bude zlé počasie ktoré na nás číha. Veď určite každý vie aké to je rozkladať veci v zime a za dažďa či padania krúpov. Po príchode hore na odskúšané miesto na ktoré chodí Števo sme zbadali auto. Bol to Delta Nové Mesto. Bol už rozložený a vysielal. Po otvorení dverí a pokuse vystúpiť, ma naspäť vtlačila zima a vietor, ktorý mi nepríjemne fúkol chladný vánok rovno do ksichtu. Vystúpili sme a šli sme sa ako správny CB-čkári pozdraviť. Opýtali sme sa pár vecí, rozlúčili a utekali sadnúť do vyhriateho autíčka. Rozhodli sme sa, že pôjdeme skúsiť pozrieť na druhú stranu kopca pretože by sme sa rušili a to by nebolo dobré ani pre jedného z nás. Rozložili sme sa pár metrov za vysielačom. Počasie? Ako by povedali vo filme Armagedon to najhoršie možné. Jednu výhodu sme mali a to, že sme aspoň nezakotvili na magnetickom ferite. Nečakal som, že to bude až také chladné počasie a nevyzbrojil som sa poriadne. Ostal som bez čiapky a rukavíc. Rozbalili sme antény, stožiare a príslušné veci k nim. Najprv sme spojazdnili anténu Black Pirát. S Pekim som zatiaľ ostal v aute a začali sme vysielať, kým Števo postavil smerovku. Vysielačku sme napojili na autobatériu a na druhu autobatériu sme zapojili menič s 12v na 230V kvôli notebooku. Ten sa nám veľmi zišiel na zapisovanie spojení, ale poslúžil nám aj na rozlúštenie volačky a lokátora. Na začiatok sme vyskúšali moju Allamatku 296. Pár CB-čkárov ma upovedomilo, že ju budem mať asi rozladenú, čo ma v tej chvíli veľmi netešilo, pretože bola nová a už som túto hlášku raz počul keď sme vysielali na Sitne. No nič sa nedalo robiť a vymenili sme ju za Prezident Lincoln. Tá chodila veľmi dobre, potvrdili nám to aj tí , ktorý nás predtým upovedomili. Allamatku 296 po návrate do BB rozobral Tarzan a opravil ju. Jedna nožička tranzistoru sa záhadne odletovala. Spravili sme pár spojení a dali sme si krátku technickú prestávku na ukotvenie smerovky. Trošku sme sa potrápili s vetrom, ale nakoniec sme to zvládli. Smerovka stála na svojom mieste a bola pripravená na spojenia. Teraz sme už boli fakt premrznutý a premočený do nitky. Sadli sme si do auta a kým sme s Pekim vysielali, Števo sa snažil spojazdniť plynový ohrievač. Ten sa mu však nepodarilo spojazdniť, bol asi pokazený. Síce išiel ale nie tak ako by mal správne fungovať. Len horel a horel a poskytol len malé množstvo tepla, ktoré bolo za chvíľočku preč cez dvere kade šli káble. Takže nám do auta fučalo a bola zima. Ale aj napriek tomu ten ohrievač poslúžil, nebola zase až taká kosa a dosť mi pomohol pri sušení mokrých vecí. Občas sme si prikúrili naštartovaním auta. Najhoršie bolo to, keď v aute bolo ako tak teplo a niekto z nás musel ísť do prírody. Ale sme borci a vydržali sme to. Spojeníčka išli celkom dobre. Ozývalo sa nám dosť ľudí a najmä Čechov, s čím sme aj rátali. Postupne sme si v aute vymenili sedacie miesta. Ja som šiel dozadu, Peki so Števom vysielali a zapisovali spojeníčka. Ja som si zatiaľ schrupol, pretože som bol ako na každej expedícii nevyspatý z prebdených študentských nocí. Spalo sa troška horšie ako doma ale čo človek všetko nevyskúša. Nad ránom si pospal aj Števo a Peki potiahol vysielanie, pretože sa musel Števo vyspať a byť svieži na riadenie auta. Okolo ôsmej sme boli už všetci hore. Z auta sme sledovali ako sa anténa kýva z jednej strany na druhú. Tráva a kvety boli úplne zmrznuté a na anténe sa tvorila pomaly námraza. Smerovka to znášala ešte ako tak ale mali sme pocit, že to dlho nevydrží. Black Pirát sa držal ako zaťatý. Snažili sme sa aj natočiť smerovku na inú stranu ale nepodarilo sa nám s ňou pohnúť. Aj tak nám ju netrebalo až tak veľmi ako sme si mysleli. Prišla dvanásta hodina a pustili sme sa do obedovania. Každý jedol čo mu hrdlo ráčilo. Pred sebou sme mali ešte necelé 4 hodinky vysielania. Chceli sme dosiahnuť okrúhle číslo spojení a to sa nám nakoniec aj podarilo. Pred záverom sme však už mysleli, že sa nepodaria pretože nám došli brejkovia a tak sme museli dávať výzvy. Netrvalo nám to však dlho a opäť sa spustila lavína brejkov. Na kopce sa vyštverali aj viaceré expedície, ktoré s nami veľmi radi spravili spojenia. Pred našim finišom sme boli trošku nervózny, pretože nie a nie spraviť 11 spojení aby sme mali okrúhle čísielko. Ale nakoniec sa nám to po výzvach podarilo a spravili sme 1 spojenie nad rámec. Vybehli sme z auta a začali baliť antény. Vonku fúkalo ešte viac ako deň predtým a všetko ležalo pod tuhým mrazom. Ako prvú sme začali dáva dole smerovku, pretože tá by to už dlho nevydržala. Bolo na nej kopec námrazy a drevený stožiar sa pomaly lámal. Odkotvili sme laná a snažili sa ho dať pomaly na zem. Čo náhoda nechcela, stožiar to nevydržal a smerovka padla na zem. Tušili sme to ale dúfali, že sa to nestane. Jeden segment sa zlomil a trocha sa ohla. Dúfam, že sa to podarí Števovi dať do poriadku. Na rad prišiel Black Pirát, s ktorým sme také problémy nemali. Asi po 45 minútach bolo všetko na zemi a hodili sme to pod výfuk aby sa to odmrazilo aspoň kúsok. Zatiaľ sme upratali veci v aute a dali všetko na svoje miesto. Postupne sa začalo stmievať a všade okolo bola hmla. Nebolo vidieť ani na 20 metrov. Čakali sme kým sa veci odmrazia a rýchlo z tade domov. Dole sme šli veľmi opatrne, pretože už nebolo vidieť ani na meter. Pred nami bola stále hmla a až asi len po 15 minútach klesania sa hmla rozišla.

Domov sme si odniesli celkom pekný počet bodíkov ale hlavne kopec spomienok, či už na tuhú zimu alebo dobrú náladu. Ale aj tak celkovo hodnotím túto expedíciu za úspešnú. Veď však neschudol som, nezmrzol som a hlavne som sa neposral. Takže dovidenia priatelia 73.

© 2022 OM7AFM

Theme by Anders NorenUp ↑